Domov nám ostáva viac ak 1000 km, čo vychádza na jeden deň príliš veľa a s rýchlosťou presunu po Talianskych cestách až veľmi veľa a tak zvažujeme, kde sa ešte zastavíme a prespíme, predtým, než pôjdme definitívne domov. Voľba padá na Grüner See, kam som sa už chcel roky ísť pozrieť.
Z rána ochutnáme kulinárske špeciality miestneho hotela, rozumej šunka, syr a chlieb, prípadne nejaké ovocie, ale aspoň džús mali dobrý. Čašník je ten istý, ale pre istotu sa nám akosi vyhýba, aby sme mu náhodou nedali namiešať ďalší zložitý nápoj, ale nemusí sa báť, už žiadna cola s rumom, rozumej cola s brandy, sadáme predsa za volant.
Presúvame sa na sever Lago di Garda, s tým, že ešte kúpime nejaké suveníry domov, na chvíľu sa okúpeme a odchádzame smer Rakúsko. Je síce príjemne teplo, ale z kúpania toho veľa nebolo, voda studená ako na jar, takže sa posúvame smerom späť do Rakúska.
Pôvodne sme sa chceli vyhnúť talianskym diaľniciam, ale už kašleme na to, zaplatíme mýto, nech tá cesta odsýpa aspoň trochu rýchlejšie. A napodiv aj odsýpa, aspoň po diaľniciach tí taliani jazdia 120+. Časť cesty cez Rakúsko absoluvujeme po tej istej trase ako sme prišli. Pri hľadaní ubytovania mám normálne chvíľu pocit, že sa vraciame až na Grossglockner strasse, no to by som už asi nedal druhý krát a piaty horský prechod za 3 dni. Ešteže nás cesta zvedie do údolia medzi Alpy, kde pokračujeme regionálnou cestou, Nedá sa povedať, že Rakúšania by v cestách boli nejak popredu od nás. Kvalita nie je o nič lepšia a väčšinou ani diaľnic. Takže mýtus o kvalitných rakúskych cestách s istotou vyvraciame. Veď 40 km ideme dokonca po panelke ako kedysi medzi Martinom a Turčianskymi Teplicami.
Ubytovanie sme si opäť pozreli cez Booking, ale išli sme to skúsiť na slepo. Nerezervovali sme ho, ale išli sme priamo na miesto. Dostali sme sa k domu, kde nikto nebol, iba na dverách rakúske telefónne číslo. No nič, skúsime niečo dohodnúť. Na podiv sa nám ozval čech, najprv som myslel, že zle rozumiem. Dal nám ubytovanie za polovičnú cenu, s tým, že peniaze mu máme nechať v mikrovlnke, lebo on je odcestovaný. Báječne, 60 € pre štyroch za dvojspálňový apartnám s kuchyňou a balkónom. Toto bol priam luxus. A na večer sme šte išli na pizzu do neďalekej pizzérie, ktorá bola asi tak 1000 krát lepšia ako tá v Taliansku (a vraj talianska pizza… )
Na druhý deň hneď z rána vyrážame, ostáva nám domov zhruba 650 km a jedna zastávka. Dostať sa na Grüner See nepredstavuje žiadny problém. Cesta je dokonca posledných asi 25 km veľmi dobre značená. Prakticky od odbočky z diaľnice je Grüner See značené.
Grüner See je jazero v rakúskych Alpách, ktoré má v rámci roka veľmi premenlivú hladinu vody, dokonca je rozdiel aj niekoľko desiatok metrov. Na jar býva jazero plné, kým v lete a na jeseň je zase aspoň na 9/10 prázdne. Chodíme po dne jazera, po mostíkoch a lavičkách, ktoré sa na jar ocitnú pod vodou. Kedysi tam bolo povolené aj potápanie, ale pred niekoľkými rokmi ho rakúšania zakázali. Veľmi pekný článok o tomto jazere zverejnil magazín Interez aj s fotkami z jarného obdobia.
Určite sa jazero oplatí navštíviť aj v jarnom období, no v tomto čase sa po jeho dne určite nepoprechádzate. 🙂
Z jazera už valíme priamo domov. Celý tento výlet sme absolvovali od stredajšej noci po nedeľnajší večer s tým, že okolo šiestej večer sme už boli všetci doma. Celkovo sme prešli 2311 km, 3 štáty (vrátane Slovenska), 4 horské prechody a 2 jazerá, jednu noc sme strávili v aute a počas troch nocí sme si našli ubytovanie.