Dobili sme sa konečne k našej prvej zastávke — hradu Catatea Devei, ktorý sa osamotene týči nad mestečkom Deva.

Snáď nič doteraz nebola taká výzva, ako dostať sa autom priamo k hradu. Navigácia je síce jedna vec, ale asi 20% stúpanie a výmole je vec druhá. Naše ťažné dostáva v jednom prehupe takú mordu, že som presvedčený, že keď vystúpim z auta, uvidím z neho len nejaký ten ohnutý zvyšok. Našťastie, nestalo sa ???? a dorazili sme úspešne.

Ani neviem, čo si užívame viac, či ten pekný výhľad z hradu na mesto alebo konečne prestávku po 9 hodinách za volantom.

Pevnosť je pomerne rozsiahla a veľká, ale popravde sme dosť unavení, čaká nás ešte dlhý deň, tak rozhodnutie je jednoduché — pozrieme si výhľad, oddýchneme si a pôjdeme ďalej. Veď už do samotnej pevnosti je potrebné vyšlapať asi 300 schodov, ak teda nechceme obchádzať polovicu kopca na ktorom je pevnosť postavená.

Výhľad z pevnosti je perfektný, celé mesto ako na dlani. Dokonca aj počasie prekvapuje. Polovica septembra a vonku začína byť pomaly na krátky rukáv, kým niekoľko stoviek kilometrov vyššie (rozumej na Slovensku) výdatne prší a ťaháme bundy a vetrovky.

Pevnosť Catatea Devei však nemá nič s legendami okolo Drakulu, kvôli ktorému všetci do Rumunska chodia. Je to len naša medzizastávka predtým, než sa vydáme na prvý zo známych Drakulových hradov — Corvin Castle, ktorý je od pevnosti a od mestečka Deva vzdialený len niečo málo cez 20 km. Viac info o pevnosti snáď poskytne Wikipédia.

Corvin Castle

Menej turisticky známy a menej navštevovaný ako “susedný” Bran castle, ktorý je tým pravým Drakulovým hradom. Nájsť ho nie je problém, takmer nie je potrebná ani navigácia, pretože tabule a bannery s informáciou o Corvinom hrade sú viditeľné už z pomerne veľkej vzdialenosti.

Krásny z vonku a chudobný z vnútra. Takouto vetou by sa dal v krátkosti opísať tento zámok. Prvý pohľad na majestátnosť zámku nám napovedá, že to bude niečo úžasné, zariadené do posledného detailu, niečo ako Bojnický zámok. Opak je však pravdou. Zámok je síce pekne opravený, prakticky všetko je prístupné, ale nie je v ňom zhola nič.

Sprievodca s nikým nechodí, vlastne tam ani nie je. Prehliadku zámku absolvuje každý sám ako uzná za vhodné.

Značným paradoxom k zámku je jeho okolie. Nachádza sa vlastne v bývalej priemyselnej štvrti, takže fakt, že 100 m od zámku stojí nepoužívaná cementárenská lanovka, či napoly zbúrané a opustené továrne nie je ničím prekvapujúcim.. ehm.. teda vlastne je. Je to predsa jedno z najatraktívnejších miest Rumunska, tak prečo vlastne?

Ak sa nemlýlim, tak práve na tomto zámku bol natáčaný aj VanHelsing, ale neviem to s istotou a overovať sa mi to nechce ????

Dve hodky na tento zámok nám bohate stačia. Vraciame sa k autu a je čas ísť do hôr, dnes nás čaká ešte horský prechod Transalpina, na ktorého druhú stranu to máme vyše 150 km a už je pomaly obed. Nuž, budeme mať ešte čo robiť.